wz

Ako sa jačmeň mení v pivo

Hoci jačmeň nie je určený na priamu spotrebu, objemom úrody sa radí na šieste miesto na svete. Jačmeň predstihuje iba cukrová trstina, pšenica, ryža, kukurica a zemiaky. Všetky tieto plodiny sú však určené na priamu spotrebu. Čo sa teda každý rok stane s 220 miliónmi ton prevažne v Európe pestovaného jačmeňa?...

Hoci jačmeň nie je určený na priamu spotrebu, objemom úrody sa radí na šieste miesto na svete. Jačmeň predstihuje iba cukrová trstina, pšenica, ryža, kukurica a zemiaky. Všetky tieto plodiny sú však určené na priamu spotrebu. Čo sa teda každý rok stane s 220 miliónmi ton prevažne v Európe pestovaného jačmeňa?

Odpoveď znie: Spracuje sa na pivo, pre ktoré je jačmeň hlavnou surovinou. Každý rok sa vypije 700 miliónov hektolitrov piva. Na prvom mieste svetového rebríčka v konzumácii piva je bývalé západné Nemecko, s priemernou ročnou spotrebou 150 litrov na obyvateľa.

Pred vlastnou výrobou piva sa zrná jačmeňa zvlhčujú vodou a nechávajú sa naklíčiť. Naklíčený jačmeň sa volá slad a suší sa na neskoršie využitie.

Väčšina pivovarov v súčasnosti kupuje hotový slad zo sladovni. Máčajú ho v horúcej vode (procesu sa hovorí vystieranie) a tekutina, ktorá sa po tomto procese odčerpá, sa volá sladina.

Povarením sladiny s chmeľom (dodáva pivu charakteristickú chuť ) vzniká mladina, ktorá sa chladí a mieša s vybranými druhmi kvasiniek. Rovnako ako ostatné rastliny aj kvasinky rastú v teple rýchlejšie. Kvasenie mladého piva trvá pri teplote 20 až 27 oe dva až šesť dní, pri výrobe ležiakov osem až desať dní (kvasinky ležiakov vyžadujú nižšie teploty).

Po skončení kvasenia sa filtráciou alebo odstredením vo valcovitej odstredivke odstránia kvasinky. Pivo sa pasterizuje (r. j. zahriatÍm sa predlžuje jeho trvanlivosť ), plní sa do sudov, fliaš alebo plechovíc, a necháva sa dokvasiť (slovo ležiak pochádza z nemeckého lager a znamená dokvasené pivo).

Pivo sa skladá z 85 až 93 percent vody. Obsahuje i zanedbateľné percento cukru, dve až desať percent alkoholu, niektoré minerály a vitamíny B. Kalné, nefiltrované pivá, ktoré sa vyrábajú z iných obilnín, napríklad z kukurice alebo afrického ciroku, majú vyššiu hladinu vitamínu B. Môžu poslúžiť ľuďom, živiacim sa jednostrannou stravou, ako prevencia proti chorobám z nedostatku živín, akou je napríklad pelagra.

Použitá literatura: "Ako funguje svet?"

Publikované: 30.05.2005 v rubrike Seriózne články. Autor: krigel